Bylinky - Liečivá sila prírody

Aj v dnešnej dobe vieme využiť liečebný potenciál ponúkaný prírodou a nájsť inšpiráciu v znalostiach zhromažďovaných stáročia našimi predkami. Príkladom je bylinárstvo, ktoré sa dodnes hojne využíva. Informácií o použití bylín pri liečbe chorôb je dostatok. Na druhej strane sa produkty vyrábané na báze bylín nevyužívajú v takom rozsahu, aký by si zaslúžili. Stále však prežíva zber liečivých bylín laikmi (bylinkármi) i pestovanie priemyselným spôsobom na plantážach. A tak sa tradičné využívanie bylín mieša s modernými postupmi.

Bylinky a veda
Vo svete je vedecké štúdium využitia liečivého potenciálu bylín veľmi intenzívne. Napríklad vďaka aktivite skupiny nemeckých vedcov možno študovať kompletný prehľad bylín, ktoré sú nepochybne „liečivé“ a ich použitie možno označiť za „bezpečné“.
Posudzujú sa aj možné negatívne účinky, ktoré skutočne existujú a nemožno ich obísť mávnutím ruky. Účinky bylín teda možno vedecky obhájiť a vďaka tomu sa v posledných rokoch zvýšil záujem farmaceutických firiem o využitie účinných látok izolovaných z liečivých bylín na výrobu nových druhov liekov. Nastalo hľadanie cesty zo slepej uličky, do ktorej sa farmaceutický priemysel dostal, keď sa prestalo dariť objavovať nové syntetické lieky.
U prírodných národov v odľahlých kútoch Ázie a Južnej Ameriky prežíva aj naďalej tradičná medicína, ktorá využíva výhradne prírodné prostriedky. „Lekármi“ sú tu kúzelníci a šamani, často vybavení mimoriadnymi schopnosťami a znalosťami, ktoré sa dedia už mnoho generácií. Spôsob, akým liečia, a najmä využitie rozličných exotických bylín zaujali vedcov vo vyspelých krajinách a ich zásluhou sa predtým neznáme rastliny rozšírili do „civilizovaného“ sveta. Mnohé dostali punc zázračných bylín a my sme mali možnosť zoznámiť sa s ich liečivou silou na vlastnej koži. Spomeňme len niektoré: maca, suma, guarana, uncaria (mačací pazúr), pau d´Arco (lapacho), vilcacora a iné.

Trocha teórie
Použitie bylín, prípadne látok izolovaných z bylín, sa nazýva fytoterapia. Modernému človeku to možno zaváňa šarlatánstvom či prinajmenšom zastaranými a dávno prekonanými postupmi. Celé stáročia však ľudia zbierali bylinky a skúšali, čo to s nimi urobí. Tí šikovnejší sa naučili poznať ich účinky, zbierať ich v správny čas, vhodným spôsobom ich konzervovať (sušiť alebo lúhovať v alkohole) a pripravovať z nich lieky, tinktúry, čaje, obklady či klystíry.
Aj na Slovensku bolo bylinkárstvo vždy veľmi rozšírené vďaka kvalitným prírodným zdrojom. Nečudo, že sa našli múdri ľudia, ktorí svoje znalosti vedeli využiť. Jedným z nich bol kamaldulský mních Cyprián, botanik, alchymista, liečiteľ a bylinkár, autor dodnes zachovaného herbára, ktorý v 18. storočí žil v Červenom kláštore a o ktorom sa dokonca nakrúca celovečerný film. Jednou z priekopníčok bylinárstva sa stala Ľudmila Thurzová. Jej obsiahla publikácia „Malý atlas liečivých rastlín“ (nakladateľstvo Osveta), stará viac než dvadsať rokov, je dosiaľ neprekonaná aj napriek tomu, že k dispozícii sú aj publikácie iných autorov. Z najnovších titulov menujme aspoň sedemdielny „Herbář léčivých bylin“, ktorú napísala známa osobnosť českej alternatívnej medicíny Jiří Janča spolu so znalcom bylín Josefom Zentrichom. Informácie možno získať aj z publikácie Barbary a Petra Theissovcov „Zdravější život s léčivými bylinami“. Zo zahraničných kníh vyniká „Herbs that heal“ (Byliny, ktoré liečia) od manželov Weinerovcov z vydavateľstva A Quantum Book (1999).
Bylinkárskej literatúry je, samozrejme, oveľa viac a aj to je dôkaz, že fytoterapia nie je odpísaná, naopak, v niektorých častiach sveta je neoddeliteľnou súčasťou liečby. Využíva ju aj moderná západná prírodná medicína – naturopatia, ale predovšetkým tradičná čínska a indická medicína (ajurvéda). Najmä čínska medicína zaznamenáva v posledných desaťročiach rozkvet a preniká aj na Slovensko.

Moderné metódy
Paradoxne, ani klasická západná medicína sa nezaobíde bez prírodných zdrojov. Ak si podrobne preštudujete zloženie liekov, predovšetkým voľnopredajných, zistíte, že mnoho z nich obsahuje extrakty z liečivých bylín alebo sú len čistými extraktmi. Niektoré sa dostali aj do kategórie liekov na predpis, napríklad lieky s obsahom rastliny gingko biloba. Tento prastarý strom dokáže okrem iného pomôcť starším ľuďom postihnutých aterosklerózou alebo senilnou mozgovou sklerózou.
Fytoterapia je napriek jej nepochybným úspechom pod tlakom modernej farmácie, v dôsledku čoho prešla mnohými zmenami. Našťastie väčšinou k lepšiemu. A tak okrem zmesí vyrábaných ľudovými bylinkármi si môžete liečivé byliny kúpiť v modernej forme kapsúl, tinktúr, roztokov a podobne. V lekárňach si kúpite čaje sypané, ale aj v pohodlných nálevových vrecúškach.
Vďaka modernému spracovaniu už netreba vykonávať časovo náročné obrady prípravy liečivých čajov z bylinných zmesí, ako ich odporúčajú odborníci z radov laických fytoterapeutov. Málokto je ochotný strácať čas dlhou prípravou a myslieť na to, kedy a koľko ktorého čaju má vypiť. A potom čakať celé dni na priaznivý efekt. Sme nadmieru „rozmaznaní“ rýchlymi účinkami priemyselných liečiv, ktoré sa však neraz vyznačujú nepriaznivými vedľajšími účinkami.
Modernizácia pestovania liečivých rastlín a ich spracovania umožňuje vyhnúť sa omylom pri ich použití, ako aj prípadným ťažkostiam, ktoré sa môžu vyskytnúť na základe nekvalifikovaných odporúčaní či dokonca nekvalitných ingrediencií. Rady poskytované liečiteľmi sú pre obyčajného smrteľníka často zložité, pritom každý ľudový fytoterapeut má iný prístup k riešeniu zdravotných problémov a ani odborné publikácie nie sú jednotné. Do hry vstupuje ďalší mätúci faktor – výrazná individuálnosť. Tá vysvetľuje, prečo u niekoho fytoterapia neúčinkuje, prípadne vyvolá nečakané komplikácie. To, čo klasickej medicíne najviac prekáža na prírodnej liečbe, je nepopierateľný fakt možnej interakcie bylín a liekov. Stáva sa, že kombinácia čaju alebo doplnku výživy s niektorým liekom spôsobí nepredvídané reakcie. Niekedy liečivé byliny podporujú účinok liekov, inokedy je to naopak. Na druhej strane farmaceuti neraz zistia, že niektorý prírodný produkt má výraznejší liečivý efekt než chemický liek.
Moderná technológia okrem iného umožňuje vyrábať extrakty silnejšie než pôvodné čaje a odvary, ktoré si pripravíte sami doma zo sušených bylín. Ďalšou výhodou modernej priemyselnej produkcie je minimalizácia rizika kontaminácie použitých surovín ťažkými kovmi, chemickými postrekmi, zvyškami umelých hnojív a toxickými prírodnými organickými látkami. Seriózni výrobcovia investujú do kontroly kvality, takže jednotlivé výrobné šarže sa od seba veľmi nelíšia kvalitou ani obsahom účinných látok, čo sa v prípade prírodnej produkcie ani pri veľkom úsilí zaručiť nedá.
Mnohí výrobcovia už ponúkajú tzv. štandardizované extrakty s podrobným opisom spôsobu ich užívania s indikáciami a kontraindikáciami. Štandardizovaný extrakt znamená, že výrobca vie, ktorá zo zmesi látok obsiahnutých v jednej rastline účinkuje na konkrétne ochorenie a stanovuje jej obsah, ktorý sa stáva meradlom kvality.

Zdroje pochybností
Rozhodovanie o výbere a použití bylinných výrobkov je veľmi zložité. Ponuka stále rastie a orientácia v sortimente je pre bežného spotrebiteľa takmer nemožná. Zmätok vzniká v dôsledku nielen vzájomne potláčanej konkurencie výrobcov, ale aj nekvalifikovaných, ba až zavádzajúcich opisov účinkov jednotlivých produktov neserióznymi predajcami. Problémom je aj negatívny prístup časti lekárov k fytoterapii, ktorí tvrdia, že látky obsiahnuté v bylinách sú neúčinné.
Zaujímavé je, že niektoré látky izolované z bylín moderná medicína vyhlásila za návykové. Medzi tými, ktoré sú návykové aj podľa znenia zákona, sa dajú nájsť aj bežné potraviny, ako je nepochybne mak (zdroj ópia a heroínu) či konope (zdroj kanabiolu) a mnoho iných, známych skôr v exotických krajinách (betelová palma, kava-kava, guarana, maca a iné). To znamená, že aj v prípade prírodných liečiv treba postupovať opatrne ako pri farmakách – nepreháňať ich užívanie, nezneužívať, poradiť sa s odborníkmi.

Bylinkové čaje
Mnohé čaje tvorí zmes liečivých rastlín. Aj zelený a čierny čaj pochádzajú z rastliny a dokonca liečivej. Na trhu sa objavili bylinkové čaje určené najmenším deťom, čo môže byť hazard, najmä ak obsahujú rumanček či mätu alebo sušené listy jahôd, malín a iných lesných plodov, pri ktorých nie je zaručená kvalita. Ešte menej vhodné sú instantné čaje, v ktorých „nálož“ cukru eliminuje možné priaznivé účinky. Ak si už kupujete bylinkový čaj, zadovážte si ho v lekárni. Dnes sa predávajú aj čaje s certifikátom biopotraviny, čo je tiež zárukou kvality.

Adaptogény
Väčšina bylín pôsobí všestranne v adaptogénnom zmysle. Ako názov napovedá, adaptogénne látky pomáhajú organizmu adaptovať sa (prispôsobiť) zmenám prostredia. Rastlinné adaptogény sú pre organizmus neškodné a aj pri veľmi vysokom dávkovaní vyvolávajú len minimálne poruchy fyziologických funkcií. Ich pôsobenie je nešpecifické, jednoducho majú schopnosť zvýšiť odolnosť proti náročnej fyzickej a psychickej záťaži, spolupôsobia pri normalizácii rôznych porúch a chorobných stavov v organizme. Mechanizmus tohto javu je zložitý a líši sa pri jednotlivých rastlinách v závislosti od látok, ktoré obsahujú. Pomáhajú najmä pri odstraňovaní stresových faktorov, únave, vyčerpanosti, dlhodobom vypätí. Pri únave povzbudia, pri strese, naopak, upokoja.

Účinné látky v bylinách
Čo obsahujú byliny, keď majú také priaznivé účinky pri prevencii a liečbe chorôb? Sú to špecifické účinné látky. Fyziologické účinky látok sú dané ich pôsobením na činnosť rôznych orgánov, v pozitívnom či negatívnom zmysle. Medzi najvýznamnejšie látky patria: alkaloidy, glykozidy, flavonoidy, vitamíny, triesloviny, organické kyseliny, éterické oleje, kumaríny, saponíny, živice, mastné oleje a polysacharidy.

Alkaloidy – zásadité látky obsahujúce heterocyklicky viazaný dusík. Typickým predstaviteľom je kofeín, medzi tzv. protoalkaloidy patria napríklad efedrín a pseudoefedrín, ktoré sa považujú za návykové látky. Vznikajú, napodiv, ako odpadové látky metabolizmu aminokyselín. V princípe sú pre človeka toxické, to však neznamená, že máte prestať piť kávu alebo čaj.
Glykozidy – organické zlúčeniny obsahujúce cukrovú (glykón) a necukrovú (aglykón) zložku. Liečivo pôsobia aglykóny, ktorých chemická stavba a vlastnosti sú veľmi rozmanité. Glykozidy sa ďalej delia na: kardioglykozidy, antraglykozidy, fenolické glykozidy, flavonoidné a voľné aglykóny. Flavonoidné glykozidy sa nazývajú aj bioflavonoidy. Antraglykozidy majú často preháňavé účinky, ako napríklad aloín v rastline Aloe Vera. Veľmi dôležitými glykozidmi sú saponíny, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na červené krvinky – praskajú a vznikajú modriny. V konečnom dôsledku sú však saponíny pre človeka netoxické a dokonca majú pozitívny efekt. Veľa ich obsahuje dioskórea huňatá, ale aj ženšen či Glycyrrhiza uralensis, známa ako sladké drievko. Jedným z najznámejších glykozidov je rutín, ktorý sa hojne nachádza v pohánke a priaznivo pôsobí na pevnosť ciev.
Lignany – fenolové látky, ktorých základom je koniferylalkohol. Nachádzajú sa napríklad v byline schizandra (klanopraška čínska), ktorá má povzbudzujúce účinky na centrálny nervový systém. Najvyšší obsah lignanov je v ľanových semenách. Lignany majú antioxidačné účinky a ovplyvňujú tvorbu a funkciu hormónu estrogénu.
Kumaríny – ide v podstate o glykozidy, ich základ tvorí ortooxyškoricová kyselina. Najčastejšie sa vyskytujú v okolíkatých, rutovitých a bôbovitých rastlinách. Kumaríny pôsobia proti kŕčom, rozširujú cievy, tíšia bolesti, zabraňujú rastu baktérií a majú antikoagulačný (protizrážanlivý) účinok. Kumarín obsahuje napríklad bylina tomka voňavá (nazývaná aj byvolia tráva).
(Bio)Flavonoidy – polyfenolové zlúčeniny (glykozidy) s dvomi aromatickými zvyškami. Podľa štruktúry a úrovne oxidácie sa delia na flavonoly, flavóny, flavonóny, katechíny, antocyaníny atď. Známych je asi sedemtisíc druhov a nachádzajú sa takmer vo všetkých rastlinných bunkách. Majú funkciu farbív a ovociu dodávajú charakteristickú farbu. Niektorí odborníci ich zaraďujú do skupiny vitamínov P, lebo zvyšujú pružnosť cievnych kapilár. V prírode sa často vyskytujú spolu s vitamínom C a chránia ho pred poškodením oxidáciou. Bioflavonoidy majú širokú škálu pôsobenia: predovšetkým zvyšujú pevnosť krvných kapilár, pôsobia ako antioxidanty, majú protizápalový a protikŕčový účinok. Pôsobia aj antibakteriálne a antivírusovo, podporujú produkciu hormónov a majú aj protirakovinové účinky. Najčastejšie sa používajú ako podporné prostriedky pri liečbe srdcovo-cievnych ochorení, astmy, makulárnej degenerácie a pri chorobách pečene. Z najznámejších spomeňme kvercetín, rutín, apigenín a luteolín, ale najmä nesmieme zabudnúť na resveratrol, ktorý je prirodzenou súčasťou červeného hrozna. Ďalším veľmi významným polyfenolom je pyknogenol, vyrábaný z kôry prímorskej borovice, ktorý je mimoriadne účinný antioxidant. Má dokonca dvadsaťnásobne silnejšie antioxidačné účinky než vitamín C. Podobné látky sa nachádzajú aj v ginkgu biloba.
Prokyanidíny – látky zo skupiny bioflavonoidov, označované aj ako antokyanidíny, ich zástupcom je už spomínaný pyknogenol. Majú modrastú farbu, čo vysvetľuje modrú farbu čučoriedok a hrozna. Slúžia predovšetkým na prevenciu srdcovo-cievnych chorôb. Často sa týmito látkami vysvetľuje tzv. francúzsky paradox: napriek pomerne vysokej konzumácii červeného vína majú Francúzi nízky výskyt srdcovo-cievnych ochorení.
Triesloviny – bezdusíkaté zlúčeniny skupiny polyfenolov. Ich charakteristickou vlastnosťou je schopnosť zlučovať sa s bielkovinami a kovmi. Vyskytujú sa takmer vo všetkých predstaviteľoch rastlinných čeľadí. Triesloviny majú protizápalové, baktericídne, sťahujúce a protizrážanlivé účinky.
Organické kyseliny (hydroxykyseliny) – karboxylové kyseliny, nachádzajú sa skoro vo všetkých rastlinách voľne alebo ako soli a étery. Najčastejšie sú to kyseliny octová, jablčná, citrónová, vínna, šťaveľová, ale aj mnoho ďalších, ktoré sú menej „kyslé“, ako kyseliny gallová, elagová, ferulová a kávová. Vyznačujú sa rozsiahlym, doslova farmakologickým pôsobením, pretože sa zúčastňujú na látkovej výmene a udržiavajú acidobázickú rovnováhu.
Éterické oleje – zložité zmesi prchavých organických látok, ktorých hlavnou zložkou sú terpenoidy a ich deriváty (alkoholy, aldehydy, étery, fenoly, ketóny a terpény). Vďaka biologicky aktívnym látkam – organickým zlúčeninám, ktoré sú súčasťou týchto olejov, sa dosahuje špecifický liečebný či preventívny účinok formou aromaterapie.
Živice – zložité zmesi organických zlúčenín. Bohato ich obsahujú tropické rastliny, ihličnany, púčiky brezy a pod. Majú baktericídny účinok, pôsobia aj proti rozvoju plesní a hniloby.
Mastné oleje – zložité zmesi éteru a glycerínu spolu s niektorou kyselinou. Väčšina z nich pomáha znižovať hladinu cholesterolu, niektoré majú baktericídne účinky na patogénnu črevnú mikroflóru.
Polysacharidy – sacharidové rastlinné polyméry, zložené z cukrov rôzneho typu. Tvoria medzibunkovú látku, ktorá je zásobárňou energie pre bunky a tkanivá. Medzi polysacharidy patria škrob, inulín, pektíny, gumy, chitín, kyselina alginová a iné. Polysacharidy majú funkciu energetických zásob, stavebnú funkciu a udržiavajú vlhkosť.


Autor:Petr Fořt